Zeleň v mestách je často skloňovaná téma. Niet sa čomu čudovať, vzhľadom k toľkým pozitívam, ktoré vytvára. Obyvatelia pociťujú výhody zelene v betónových mestách najmä v letnom období, kedy horúčavy dosahujú na teplomeroch veľmi vysoké čísla. Kritická skupina ľudí sú najmä malé deti a seniori, u ktorých môžu horúčavy spôsobiť dehydratáciu či prehriatie celého organizmu.

Ako styčnú zbraň proti vysokým letným horúčavám mnohí využívajú dobre známu klimatizáciu. Tá rýchlo a bezprostredne vychladí celý priestor a ľudia majú opäť pocit, že môžu “slobodne dýchať”. Je to ale dobre pre náš organizmus? Je vyklimatizovaný priestor pre naše telo naozaj lepší ako rozhorúčené mesto? Pozrime sa nato.

Používaním klimatizácie, najmä pri nastavení na veľmi nízke teploty, vytvárame medzi interiérom a exteriérom veľký teplotný rozdiel, ktorý má vo výsledku negatívny vplyv na naše telo. Dovolíme si tvrdiť, že ešte omnoho negatívnejší ako samotné horúčavy. Okrem toho majú klimatizácie zlý vplyv aj na vonkajšie prostredie kvôli vysokej spotrebe elektrickej energie. No a koniec-koncov, kúpiť drahú klimatizáciu a prevádzkovať ju každý rok počas celého letného obdobia vie znateľne narušiť náš finančný rozpočet.

Ako sa vieme klimatizáciám vyhnúť? Jednoducho. Vysadením zelene v mestách, či už vo forme stromov, kríkov, kvetov alebo rôznych druhov okrasných tráv, neprinesieme do mesta len okrasnú funkciu. Vieme tým napríklad regulovať nielen teplotu exteriéru ale aj interiéru budov. Máme na mysli to, že to isté miesto bude mať teplotu vzduchu citeľne vyššiu bez vysadenej zelene, ako s ňou. Parky a zeleň na verejných priestranstvách je teda prirodzenou a ekologickou klimatizáciou mesta. Ďalej zeleň tiež pôsobí napríklad proti prehrievaniu budov, kedy sa znižuje ich teplota, podporuje biodiverzitu, čistí vzduch a prirodzene vytvára príjemnejšie prostredie pre obyvateľov betónových miest.